Choď na obsah Choď na menu
 

Opakovanie učiva o Slovenskej republike

19. 5. 2009

Opakovanie učiva o Slovenskej republike

No a nakoniec ste to všetci zvládli a dostali sa na koniec celého obsahu učiva o SR. V krátkej dobe tu pribudnú spracované otázky z opakovania učiva o SR, ktoré máte v učebnici.

Ocením, ak ich spracovanie nebude len mojou prácou ale aj vy prispejete. Ja ich za odmenu skontrolujem a doplním, aby ste ich mohli použiť počas vyučovania.

 

 

Otázky a odpovede, ktoré Vám pomôžu správne zopakovať učivo ôsmeho ročníka Zemepisu na ZŠ.

Boli vybrané ako opakovanie učiva z učebnice

Zemepisu pre 8. ročník ZŠ.

 

  1. Porovnajte územie Slovenska v súčasnosti a v druhohorách. Čo Vás na druhohornom vzhľade najviac zaujalo?

- v druhohorách na území Slovenska ešte neboli vyvinuté Karpaty. V tom

čase, konkrétne pred 65 až 251 miliónmi rokov vznikalo územie našej krajiny pod morskou hladinou. Bola to krajina bohatá skôr na rôzne lastúrniky a ramenonožce, ktorá sa v niektorých obdobiach dokonca prepadávala do mimoriadnych hĺbok. Z času na čas druhohorné Slovensko vykukovalo i nad úrovňou oceánu Tethys, a to v období vrchného triasu a spodnej kriedy. Najznámejšími živočíchmi boli dinosaury, ktorí suchozemskú časť vtedajšieho sveta ovládli v okamihu, keď od juhu postupujúci výbežok oceánu Tethys obmýval brehy ,,slovenskej” piesočnatej lagúny. Lagúna pokračovala smerom na územie, ktoré je dnes Poľskom. Táto oblasť bola prepojená s okolitým svetom rôznymi pevninskými mostami a v období triasu sa na ňu dalo dostať suchou nohou snáď zo všetkých dnes známych svetadielov. Na začiatku druhohôr splývali dnešné kontinenty do jedného celku – superkontinent Pangea. Tak sa do ,,slovenskej” lagúny mohol v tom čase zatúlať aj  dinosaurus.

  1. Posúďte pravdivosť vety: Nitrianske knieža – mocný Samo bol druhým vládcom Veľkomoravskej ríše. Odlíšte v nej uvedené historické obdobia.

- Samo nebol panovníkom Veľkej Moravy. V 6. storočí začali do karpatskej

kotliny prenikať kočovné kmene tureckých Avarov. Časť slovanských kmeňov si podmanili, ostatné znepokojovali neustálymi lúpežnými nájazdami. Na začiatku 7. st. utrpeli porážku od Byzantskej ríše a onedlho proti Avarom vypuklo povstanie Slovanov. Do čela povstania starých Slovákov sa postavil franský kupec Samo, ktorý dokázal Avarov poraziť. Po víťazstve sa stal Samo kráľom a tak vznikol prvý štátny útvar západných Slovanov – nazvaný Samova ríša (623-659). Správy o Samovi a jeho kráľovstve zanechal franský kronikár Fredegar. Neskôr sa Samo dostal do sporov medzi franským kráľom Dagobertom, ktorý vyslal svoje vojsko proti nemu. Samo porazil Frankov 632.r, vytvoril silné kráľovstvo, keď však umrel jeho ríša zanikla.

            - Veľká Morava bo, štát Slovanov, ktorý vznikol v roku 833 a trval približne do roku 907.

  1. Určite, súčasťou koľkých (politických útvarov) bolo Slovensko počas svojej histórie. Začnite Samovou ríšou.

- Samova ríša, Veľká Morava, Uhorsko, Uhorsko (v susedstve Turkov),

Československá republika, Slovenská republika (1939/1945), Československá socialistická republika, ČSFR, Slovenská republika.

  1. Určte štáty, ktoré majú rovnakú zemepisnú dĺžku ako Slovensko ?

- Maďarsko, Rusko, Albánsko, Fínsko, Švédsko, Česko, Kuba, Líbya,

Namíbia.

  1. Zostavte trojice s pojmov:

- Najsevernejší bod – Patince – Oravská Polhora – Záhorská Bystrica

- najjužnejší bod – Babia hora – Podunajská rovina

Jeden pojem zostal navyše – charakterizujte ho.

- Záhorská Bystrica – Je to malá mestská časť Bratislavy, ktorá je

charakteristická zachovalými sedliackymi domami, ako aj časťou s novými vilami. Sídli tu Televízia Markíza.

  1. Pomocou grafickej mierky na mape odmerajte najkratšiu vzdialenosť od hraníc Slovenska ku Kaspickému moru, Bielemu moru, Egejskému moru, Lamanšskému prielivu. Ktoré z týchto pobreží je k nám najbližšie?

- najbližšie je Egejské more – Lamanšský prieliv – Kaspické more – Biele more, ktoré je najďalej.

  1. Odhadnite zemepisnú dĺžku a šírku Slovenska, ak by sa rozprestieralo v Pyrenejách.

- Pyreneje –  približne 410 s.z.š. a 30 z.z.d. - 30 v.z.d.

  1. Ku každému nášmu susednému štátu povedzte jeden ďalší s ním susediaci štát.

- Poľsko + Bielorusko, Ukrajina + Rusko, Maďarsko + Rumunsko, Rakúsko +

Slovinsko, Česká republika + Nemecko.

  1. Rozhodnite ak by nadmorská výška nášho najnižšie položeného bodu mala zápornú hodnotu – 94 m.n.m., či by bol nižšie alebo vyššie položený ako najnižší bod na Zemi.

- rozhodli sme, že najnižší bod na Zemi je Mariánska priekopa v Tichom

oceáne a má hĺbku - 10 924 m (11 034 m). Najnižším bodom na súši je preliačina Mŕtveho mora, ktorá má hĺbku – 408 m. Môžeme teda skonštatovať, že NIE.

  1. Vypočítajte, aký  veľký kruh by ste museli nakresliť, aby mal rovnakú plochu (rozlohu) ako Slovensko.

- rozloha Slovenska je 49 036 km2 = S kruhu, S = IIr2 :II je Pí = 3,14; r2 je

polomer kruhu;

- bude to kruh s polomerom 125 km (124,96 km)

  1. Na územie Slovenska zasahujú výbežky:

a) Panónskej nížiny              b) Panónskej panvy             c)Panónskej vrchoviny

d) Podkarpatskej nížiny;

  1.  Opíšte geologickú stavbu územia Slovenska.

- územie SR nie je rozľahlé, ale napriek tomu sa vyznačuje pestrou

horninovou (geologickou) stavbou. V geologickej stavbe sa odlišujú Karpaty a južne položená Panónska panva. Karpaty vznikli na konci druhohôr a začiatku treťohôr. Neskôr sa časti vyzdvihli (napr. Malé Karpaty, Tatry) a časti poklesli (napr. Žilinská, Turčianska Kotlina). Poklesom vznikli aj nížiny – napr. Podunajská....

- Karpaty sa delia na Západné a Východné, vnútorné na Vonkajšie

a Vnútorné.

- flyšové pohoria – Vonkajšie Karpaty – pieskovce a ílovce

- jadrové pohoria – Vnútorné Karpaty – ruly, svory, žuly, vápence, dolomity ...

- sopečné pohoria – Vnútorné Karpaty – andezity, bazalty, tufy ...

- kotliny – štrky, piesky, ropa, zemný plyn, íly ...

- atď.

  1. Na územie Slovenska zasahujú:

a) Južné Karpaty      b) Východné Karpaty           c)Alpy             d)Západné Karpaty

  1. Charakterizujte rozdelenie Karpát na Slovensku.

- Karpaty: Západné – Vnútorné a Vonkajšie

                  Východné – Vnútorné a Vonkajšie

  1.  Charakterizujte horninové zloženie a tvárnosť povrchu – reliéf flyšových Karpát.

- Flyšové pásmo je rozsiahla zóna Západných Karpát, ktorú možno stotožniť s

tektonickou jednotkou označovanou ako beskydikum. Je tvorené príkrovmi flyšu t.j. striedajúcimi sa vrstvami morských usadenín ílovitých bridlíc, ílovcov a pieskovca.

- na miestach kde prevažuje pieskovec sa dvíhajú vyššie vrchy a chrbty,

pretože je odolnejší voči zvetrávaniu. Tam kde prevažuje ílovec vznikli zvetrávaním znížené brázdy a doliny.

  1.  Porovnajte ťažbu nerastných surovín vo flyšových a sopečných pohoriach Karpát.

- flyš. – chudobné na nerastné suroviny, využíva sa iba pieskovec na stavebné

účely;

- sop. – v minulosti drahé kovy, dnes hlavne olovo, zinok, antimon. Andezit

a bazalt, ktoré sa používajú na stavbu ciest a budov.

  1.  Zhodnoťte reliéf sopečných, jadrových a flyšových Karpát.

- v oblasti sopečných a flyšových pohorí sa reliéf prispôsobuje hlavne činnosti

vody, jadrové pohoria v minulosti modeloval ľadovec a neskôr dotvárala voda a vietor;

- vytvorili sa v nich kotliny a doliny osobitého tvaru,

- podľa odolnosti hornín, ktoré ich budujú sú najviac postihnuté oblasti

sopečné a flyšové

- sop. a flyš. pohoria sú nižšie a oblejšie a jadrové sú vyššie a ostrejšie.

  1.  Zostavte tabuľku spoločných a odlišných znakov Malých Karpát a Vihorlatu.

- Malé Karpaty – na okraji Podunajskej nížiny, jadrové pohorie, rastú tu

prevažne listnaté lesy, v nižších polohách dubiny, vo vyšších bučiny. prevládajú hnedé pôdy, klimaticky patria do mierne teplej oblasti, ;

            - Vihorlat – na okraji Východoslovenskej nížiny, geologicky väčšina územia patrí ku neovulkanitom – sopečné pohorie, kráterové časti stratovulkánu sa nachádzajú v oblasti jazera Morské oko a v pramenných oblastiach Porubského potoka, vystupujú tu najmä andezity a ich vulkanoklastické ekvivalenty. Vihorlat patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Z drevín má najväčšie zastúpenie buk, ktorý vytvára spolu s dubom, jaseňom, javorom a jedlou v rámci vegetačnej stupňovitosti lesné spoločenstvá.

  1. Vysvetlite časť meteorologickej správy: Zrážkový úhrn za minulý týždeň bol 32 mm.

- t.j. že na 1 m2 napršalo za posledný týždeň 32 mm vody.

  1. Porovnajte podnebie Nízkych Tatier a Podunajskej nížiny. Zaraďte ich do podnebných oblastí.

- Podunajská nížina je naša najteplejšia oblasť, priemerné ročné teploty sú tu

8-10 0C, 550 – 750 mm zrážok, TEPLÁ podnebná oblasť.

- Nízke Tatry – zaberajú najchladnejšie položené oblasti Slovenska, priemerné

ročné teploty sú 0 0C (-3 až +4), 1300 mm zrážok, CHLADNÁ podnebná oblasť.

  1. Zamyslite sa nad otázkou: Môže sa na záveterných častiach pohorí vyskytnúť inverzia? Svoj úsudok zdôvodnite.

- ÁNO, pretože vzduch tu klesá, otepľuje a vysušuje sa.

  1. Porovnajte najteplejšie a najchladnejšie oblasti Slovenska.

- najteplejšie oblasti SR sú Podunajská nížina a Východoslovenská rovina

a najchladnejšie oblasti SR sú vysoké pohoria – Tatry

- rozdiely v teplote, množstve zrážok, úrodnosti pôdy, rastlinstve a živočíšstve ....

  1. Porovnajte najsuchšie a najdaždivejšie oblasti.

- najsuchšie oblasti SR sú v nížinách – v okolí Sládkovičova a Trebišova

- najdaždivejšie oblasti SR sú vo Vysokých Tatrách

- rozdiely v teplote, množstve zrážok, úrodnosti pôdy, rastlinstve a živočíšstve ...

  1. Zistite, prípadne odhadnite priemerné mesačné teploty vášho alebo vybraného sídla. Zostavte graf. Kde všade možno využiť poznatky z grafu?

- podľa lokality SR

- graf možno využiť v poľnohospodárstve, plánovaní podujatí a súťaží, pre

záhradkárov, ....

  1.  Pomocou tabuliek zistite rýchlosť vetra pri orkáne. Môže sa orkán vyskytovať aj na našom území? Ak áno, uveďte, kde bude jeho pôsobenie najintenzívnejšie.

- Orkán je najvyšší (dvanásty) stupeň Beaufortovej stupnice sily vetra, zapisuje

sa ako 12° B. Označuje vietor o rýchlosti 32,7 m/s (118 km/h) a viacej.

- Áno, aj u nás. Hlavne vo vysokých pohoriach.

  1.  Posúďte pravdivosť vety: Územie Slovenska patrí do úmorí Čierneho, Kaspického a Severného mora.

- nie je to pravda, Slovensko patrí do úmorí Čierneho a Baltského mora.

  1.  S Váhom súbežný, ale menší oblúk vytvára rieka ústiaca do Dunaja. Je to:

- a) Slaná       b) Hron           c) Hornád       d) Latorica

  1. Zostavte tabuľku z pojmov. Uvedte aj znak – kritérium na zaradenie do tabuľky. Jeden pojem zostal navyše. Charakterizujte ho.

- Váh + Liptovská kotlina + Dunaj + Žilinská Kotlina – preteká tadiaľ rieka

- Slaná + Juhoslovenská kotlina + Rožňavská kotlina - preteká tadiaľ rieka

- Hron + Horehronské Podolie + Zvolenská kotlina - preteká tadiaľ rieka

            - Torysa – rieka na Východnom Slovensku, pramení v Levočských vrchoch pod Škapovou, severozápadne od obce Torysky. Vlieva sa do Hornádu južne od obce Nižná Hutka, juhovýchodne od Košíc, v Košickej kotline. Najväčšie prítoky sú zľava Ľutinka, Sekčov a Delňa, sprava Slavkovský potok.

  1. Ukážte na mape oblasti najviac postihnuté povodňami. Prečo práve tam vznikajú povodne. Aká je súvislosť medzi povodňami a podzemnou vodou?

- hlavne v povodí veľkých tokov ako je Dunaj a Váh

- na Slovensku hlavne vo flyšovom pásme, pretože tu nedochádza

k pohlcovaniu zrážok ale k ich odnosu do oblasti nížin

- v oblastiach ich vzniku je kvôli nepriepustnosti podložia nižší stav podzemnej vody a v oblasti kde sú prinášané sa naopak zvyšuje stav podzemných vôd

  1. O ktorých riekach sa píše  v nasledujúcich opisoch:

a) Pod Kráľovou hoľou pramení, vodu zo Slovenského Rudohoria čerpá, cez

Hornádsku kotlinu netečie, do Tisy sa vlieva. HNILEC

b) Je to najkratšia rieka Slovenska, len na úseku 5 km tvorí jeho hranicu. TISA

c) Plťami sa po nej plaví pod vrchom Tri koruny. DUNAJEC

d) Meno dala veľkému mestu, cez ktoré preteká.  NITRA, POPRAD ...

e) Najviac priehrad na nej postavili.  VÁH

f) Nikde u nás nepramení, prietok má však veľký. DUNAJ, TISA, BODROK ....

  1. Rozhodnite, či patrí aj chov a lov rýb medzi funkcie vodných nádrží.

- Áno patrí.

  1.  Zistite, ktorá rieka po Váhu má najviac vodných nádrží.

- Hron

  1.  Povedzte, čo majú spoločné a čo rozdielne Veľké Hincovo pleso a Hrušovská zdrž (VD Gabčíkovo).

- hlavne vznikli rozdielnym spôsobom – Hincovo pleso vzniklo ľadovcovou činnosťou, Hrušovská združ je umelo vybudovaná nádrž;

- oba sú najväčšie svojho druhu na Slovensku

- Hp je v Tatrách, Hz je na rieke Dunaj

  1.  Navrhnite opatrenia na splavnenie riek ( ale ich častí). Rieka – úsek rieky – ako (spôsob) – úžitok (hospodársky, dopravný a i.).

- napr. vyčistením toku, prehĺbením, vybudovaním kanálov, postavením priehrad, plavebných komôr....

- Hron – BB-ZV – vodné dielo – rekreačný, zásoba vody, protipovodňový ...

  1. Vymenujte najvýznamnejšie rieky Slovenska. Čím sú význačné? Čo spájajú a čo rozdeľujú?

- Dunaj, Váh, Hron, Ipeľ, Hornád, Laborec, Torysa, Nitra, Orava ...

- ich hlavné úlohy sú regulovať vodné hospodárstvo, regulujú hladinu vôd a zabraňujú povodniam, vytvárajú vodné cesty

- zároveň spájajú pohoria z nížinami a tvoria vodné cesty

  1. Navrhnite využitie vybagrovanej materiálovej jamy v blízkosti sídla s počtom obyvateľov do 5 000, asi 400 m od hlavného cestného ťahu v teplej a chladnej oblasti.

- v teplej – ako vodná plocha na rekreáciu alebo zavlažovanie ...

- v chladnej – ochrana pred povodňami, klzisko ...

  1.  Vybraté (tri rôzne) pôdne typy roztrieďte podľa úrodnosti. Začlente ich do podnebných pásem, výškových stupňov a i. Ako by sa dala zlepšiť ich úrodnosť.

- černozem – mierne podnebie – najúrodnejšia - nížiny,

- kambizem – mierne podnebie - listnaté lesy mierneho pásma

- podzol - chladné podnebie, veľa zrážok – tajga, kyslý odpad ihličia - silné

kyseliny - chem. rozpad minerálov - malá úrodnosť - zalesnené plochy

            - rekultiváciou, obmedzením priemyselných činnosti a využitia pôdy

  1.  Odhadnite mieru zamorenia pôd vo vašom okolí.

- individuálne ...

  1.  Porovnajte jednotlivé rastlinné a živočíšne stupne u nás.

- sme v pásme zmiešaných lesov,

- vegetačné stupne sa menia podľa nadmorskej výšky

- dubové lesy, bukové lesy, smrekové lesy, kosodrevina, alpínske lúky, lužné lesy

- máme štyri stupne živočíšnych oblastí   

- živočíšstvo listnatých lesov, ihličnatých lesov, vysokohorské, spoločenstva vôd, močiarov a brehov vôd

  1. Aké lesy rastú na rendzinách? Ukážte na mape miesta ich výskytu.

- vyskytujú sa v častiach pohorí kde sú vápence, hlavne v Slovenskom krase

a Raji

- veľmi riedke, zmiešané lesy

  1. Ktoré rastlinné pásmo je najviac zamorené, odlesnené, zachované?

- zamorené – dubové a bukové lesy

- odlesnené – pásmo dubových lesov

- zachované – kosodrevina a alpínske lúky

  1. Referujte o ochrane prírody a životného prostredia na Slovensku Kategórie chránených území, chránené rastliny a živočíchy, ich rozmiestnenie, zaradenie do svetového dedičstva a MaB, zaujímavosti...)

- Slovensko má 9 národných parkov (Tanap, Napant, Malá fatra, Veľká Fatra,

Pieniny, Poloniny, Muránska planina, Slovenský kras, Slovenský raj),

- biosférické rezervácie – UNESCO – Slovenský kras, Poľana, Východné

Karpaty a Vysoké Tatry,

-  chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná

rezervácia, prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie,

- endemické a reliktné rastliny a živočíchy

  1. Koľko obyvateľov žije na Slovensku? Aká je hustota zaľudnenia Slovenska? Ako ju možno vypočítať?

- počet obyvateľov: 5 389 180 (k 31.12.2005) - Hustota obyvateľstva: 109/km2

            - jednoducho – rozloha 49 034 km2

  1.  Koľko korún by ste dostali, keby Vám každý obyvateľ Slovenska dal 10 halierov?

- 538 918 korún

  1.  Keby celé Slovensko začalo tancovať valčík (v pároch), zostali by bez páru niektoré ženy alebo muži?

- máme 51,4 % žien a teda ostanú práve ženy, ktoré nebudú mať pár,

  1. Vymenujte najviac a najmenej zaľudnené oblasti Slovenska. Určte súvis medzi zaľudnením, dopravou a rastlinnými stupňami.

- najhustejšie zaľudnené oblasti  SR sú územie veľkých miest a na nížinách

s úrodnými pôdami

- najmenej zaľudnené oblasti SR sú chladné horské oblasti s menej úrodnými

pôdami

- súvis to má, pretože dostupnosť a vegetácia, prírodné podmienky sú

rozhodujúcim činiteľom osídlenia,

  1.  Charakterizujte národnostné zloženie obyvateľov SR. Zdôvodnite pestré zastúpenie národnostných menšín v jednotlivých častiach štátu.

- národnosť slovenská (85,8 %), maďarská (9,7 %), rómska (1,7 %), česká

(0,8 %), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, poľská a iné (2 %)

- rozhodujúcim sú blízkosť hraníc s inou krajinou, hospodárska činnosť (napr.

ťažba ner. surovín...), úrodnosť pôd ....

  1. Sídlo s 20 000 obyvateľmi predstavuje štatistickú vzorku štátu. Vypočítajte, koľko z jeho obyvateľov by bolo Slovákov, Maďarov, ďalej počet žien a mužov ...

- Slovákov – 85 % (4 580 803), Maďarov – 9,7 % (522 750), Rómov – 1,7 %,

Čechov – 0,8 %, ostatných 2%,

- žien je 51, 4% - 2 770 038 žien

  1. Vysvetlite, prečo je v Slovenskom krase málo sídel.

- je to krasová oblasť, kde je málo úrodná pôda a málo vody.

  1.  Pokúste sa zostaviť váš triedny zoznam mestských pamiatkových rezervácií. Vyskytuje sa v ňom aj súčasných 18 MPR?

- Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Kežmarok, Košice,

Kremnica, Levoča, Nitra, Podolínec, Prešov, Spišská Kapitula, Spišská Sobota, Svätý Jur, Trenčín, Trnava, Štiavnické Bane, Žilina.